Škodlivý ozón: Ako ovplyvňuje naše zdravie vysoká koncentrácia ozónu?

11 Min Read
Znečistené ovzdušie môže zhoršiť zdravie, najmä u citlivých skupín.

Ozón je plyn, ktorý často spájame s ochranou pred škodlivým ultrafialovým žiarením. No málokto vie, že pri povrchu Zeme môže byť práve ozón nebezpečný a ohrozovať naše zdravie. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je vysoká koncentrácia ozónu škodlivá, ako vzniká v mestách a aké konkrétne riziká predstavuje pre obyvateľstvo. Dozviete sa aj, kto je najviac ohrozený, ako sa prejavuje jeho zvýšená hladina a aké opatrenia vám pomôžu chrániť seba a svoju rodinu.

Čo je ozón a prečo môže byť škodlivý pre človeka

Ozón (O₃) je molekula zložená z troch atómov kyslíka. Vo vrchných vrstvách atmosféry nám ozón pomáha, no pri zemskom povrchu sa stáva škodlivým znečisťujúcim plynom. Ozón pri zemi vzniká ako vedľajší produkt reakcií medzi oxidom dusíka a prchavými organickými látkami pod vplyvom slnečného žiarenia. Tento “prízemný ozón” je významnou súčasťou smogu, ktorý trápi mnohé mestá hlavne počas horúcich letných dní.

Vysoká koncentrácia prízemného ozónu môže dráždiť dýchacie cesty, spôsobovať kašeľ, tlak na hrudi, zhoršovať astmu a aj znižovať schopnosť pľúc správne fungovať. Vadí nielen ľuďom, ale aj rastlinám a živočíchom v dotknutej oblasti. Poškodené môžu byť aj materiály – napríklad guma alebo niektoré typy plastov.

Ozón je silný oxidant. To znamená, že jeho molekuly sú veľmi reaktívne a môžu poškodiť tkanivá v ľudskom tele. Najviac trpia sliznice, oči a pľúca, kde dochádza k zápalovým reakciám. U detí, seniorov a ľudí s chronickými ochoreniami môžu byť následky ešte vážnejšie.

Vysoké koncentrácie ozónu vo vzduchu sú častejšie v lete, keď sa zvyšuje intenzita slnečného žiarenia. Problém sa týka hlavne veľkých miest a priľahlých regiónov. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie, dlhodobé vystavenie ozónu prispieva k nárastu úmrtnosti na respiračné a kardiovaskulárne ochorenia.

Nie je preto prekvapením, že monitoring ozónu v ovzduší je v mnohých krajinách povinný a pravidelne sa vyhlasujú výstrahy pred jeho zvýšenou koncentráciou. Aj keď ozón necítime, jeho vplyv na naše zdravie môže byť výrazný a často podceňovaný.

Rozdiel medzi ozónom v ovzduší a ozónovou vrstvou

Ozón sa vyskytuje v atmosfére v dvoch úplne odlišných zónach, no ich účinky na život na Zemi sú diametrálne odlišné. Pozrime sa na hlavné rozdiely medzi “dobrým” a “zlým” ozónom:

  • Ozónová vrstva:

    • Nachádza sa vo výške 15-50 km nad Zemou, v stratosfére.
    • Chráni nás pred škodlivým ultrafialovým (UV) žiarením zo Slnka.
    • Je pre život na Zemi nevyhnutná.
  • Prízemný ozón:

    • Nachádza sa v troposfére, teda v najnižšej časti atmosféry (do 10 km).
    • Vzniká ako znečisťujúca látka pri reakcii emisií vozidiel a priemyslu so slnečným žiarením.
    • Poškodzuje zdravie ľudí, rastlín aj materiálov.

Tu je prehľadný rozdiel v tabuľke:

Typ ozónu Miesto výskytu Účel/účinky
Ozónová vrstva Stratosféra Ochrana pred UV žiarením
Prízemný ozón Troposféra Znečistenie, zdravotné riziká

Ako vzniká zvýšená koncentrácia ozónu v mestách

Zvýšená koncentrácia prízemného ozónu je výsledkom zložitých chemických reakcií, ktoré prebiehajú v ovzduší. V mestskom prostredí sa tento proces ešte zrýchľuje kvôli vyššiemu množstvu emisií a tepla. Hlavné faktory a zdroje, ktoré prispievajú k vzniku ozónu, sú:

  • Oxidy dusíka (NOx): Uvoľňujú sa najmä z výfukových plynov áut, spaľovaním uhlia, plynu a iných fosílnych palív.
  • Prchavé organické látky (VOC): Pochádzajú zo spalín, farieb, rozpúšťadiel či priemyselných procesov.
  • Slnečné žiarenie: Spúšťa chemické reakcie medzi NOx a VOC, čo vedie k tvorbe ozónu.
  • Vysoké teploty: Urýchľujú chemické reakcie a zvyšujú produkciu ozónu.
  • Nízka cirkulácia vzduchu: V mestách s malým pohybom vzduchu sa ozón hromadí a neklesá jeho hladina.

V praxi to znamená, že v letných mesiacoch, keď je veľa slnka a teploty stúpajú, môže byť koncentrácia ozónu v mestách až niekoľkonásobne vyššia ako v prírode. Výrazne k tomu prispieva aj hustá doprava a priemyselné aktivity v blízkosti obytných zón.

Najčastejšie zdravotné riziká spojené s ozónom

Zvýšená hladina prízemného ozónu predstavuje závažné zdravotné riziká. Medzi najčastejšie patrí podráždenie dýchacích ciest, zhoršenie astmy, zvýšený výskyt respiračných ochorení či dokonca poškodenie pľúcneho tkaniva. Ozón spôsobuje nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé následky.

Prehľad najčastejších zdravotných rizík uvádza nasledujúca tabuľka:

Zdravotné riziko Popis
Podráždenie slizníc a očí Štípanie, pálenie, slzenie, suchosť očí
Kašeľ a tlak na hrudníku Dráždenie pľúc, pocit ťažkého dýchania
Zhoršenie astmy a alergií Záchvaty, nutnosť vyšších dávok liekov
Zníženie pľúcnych funkcií Najmä u detí, seniorov a chronicky chorých
Zvýšená náchylnosť na infekcie Slabšia imunita, častejšie bronchitídy
Poškodenie kardiovaskulárneho systému Zvýšené riziko infarktov a problémov so srdcom

Ozón je teda nebezpečný nielen pre astmatikov či alergikov, ale aj pre úplne zdravé osoby, hlavne ak pravidelne športujú vonku počas dní s vysokou koncentráciou tohto plynu.

Skupiny obyvateľstva najviac ohrozené ozónom

Nie všetky skupiny obyvateľstva sú rovnako citlivé na účinky prízemného ozónu. Niektoré osoby a skupiny sú podstatne náchylnejšie na jeho škodlivé vplyvy. Ide najmä o:

Skupina Dôvod zvýšeného rizika
Deti a dospievajúci Vyššia frekvencia dýchania, nevyvinuté obranné mechanizmy
Starší ľudia Slabšie pľúca, častejšie chronické ochorenia
Ľudia s ochoreniami dýchacích ciest Astma, bronchitída, emfyzém
Osoby s kardiovaskulárnymi ochoreniami Srdcovo-cievne problémy sa môžu zhoršiť
Tí, ktorí trávia veľa času vonku Športovci, pracovníci na stavbách a v exteriéri

Týmto ľuďom sa počas dní s vysokou koncentráciou ozónu odporúča minimalizovať pobyt vonku, najmä v popoludňajších hodinách, keď je ozónu v ovzduší najviac.

Ako sa prejavuje zvýšená hladina ozónu na zdraví

Prejavy vystavenia zvýšenej hladine ozónu môžu byť rôzne a závisia od dĺžky aj intenzity expozície. Typické príznaky sa objavujú už po niekoľkých hodinách pobytu vo vonkajšom prostredí s vysokou koncentráciou ozónu:

Mnoho ľudí pociťuje podráždenie očí, nosa a hrdla – prejavuje sa to pálením, štípaním alebo suchosťou slizníc. Častý je suchý dráždivý kašeľ, tlak alebo bolesť na hrudi a pocit sťaženého dýchania. U citlivejších osôb môže prísť aj k zhoršeniu astmy, vrátane závažných záchvatov.

Pri dlhodobom vystavení môže ozón znižovať funkčnú kapacitu pľúc, zhoršovať chronické ochorenia dýchacích ciest alebo zvyšovať náchylnosť na akútne respiračné infekcie. U detí sa môže prejaviť aj spomalenie vývoja pľúc.

V extrémnych prípadoch môže dôjsť až k závažným komplikáciám a hospitalizácii – najmä u starších osôb a pacientov s existujúcimi ochoreniami. Preto je dôležité sledovať výstrahy a informácie o aktuálnej kvalite ovzdušia.

Niektorí ľudia môžu byť na účinky ozónu prechodne citlivejší – napríklad po prekonaní chrípky alebo po iných ochoreniach dýchacích ciest. Pozor tiež na kombinované účinky s inými škodlivinami v ovzduší.

Ak sa u vás objavia vyššie spomenuté príznaky po pobyte vonku počas dní s vysokou koncentráciou ozónu, odporúča sa obmedziť fyzickú aktivitu, vyhľadať chladnejšie uzavreté priestory a podľa potreby kontaktovať lekára.

Možnosti ochrany pred škodlivým vplyvom ozónu

Aj keď sa úplne nevyhneme vystaveniu ozónu, existujú účinné spôsoby, ako minimalizovať jeho negatívny vplyv na zdravie. Zvlášť dôležité je dodržiavať tieto odporúčania počas letných dní, keď býva ozónu v ovzduší najviac.

Najdôležitejšie je sledovať aktuálne informácie o kvalite ovzdušia vo vašej lokalite. Miestne meteorologické služby alebo špecializované aplikácie často upozorňujú na zvýšené hodnoty ozónu. Počas dní s vysokou hladinou ozónu obmedzte pobyt vonku, najmä popoludní (medzi 12:00 – 18:00), kedy býva koncentrácia najvyššia.

Fyzické aktivity a športovanie presuňte na skoré ranné alebo večerné hodiny, keď je ozónu vo vzduchu menej. Dôležité je tiež dbať na správne vetranie – vetrajte hlavne ráno alebo večer, nie počas najväčšieho tepla a smogu.

V interiéri používajte čističky vzduchu s vhodnými filtrami, ktoré zachytia aj ozón. Ak trpíte ochoreniami dýchacích ciest, majte po ruke potrebné lieky a postupujte podľa odporúčaní svojho lekára.

Z dlhodobého hľadiska môžete prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia používaním verejnej dopravy, bicykla alebo chôdze namiesto áut, úsporou energie a obmedzením používania chemikálií a rozpúšťadiel v domácnosti.

Často kladené otázky o ozóne a ich odpovede

Čo robiť, keď je vyhlásená výstraha pred ozónom?
Odporúča sa obmedziť pohyb vonku v popoludňajších hodinách, nevykonávať fyzicky náročné aktivity a vetrať len v ranných alebo večerných hodinách.

Môžem sa pred ozónom chrániť rúškom alebo respirátorom?
Bežné rúška nechránia pred ozónom. Účinné môžu byť špeciálne respirátory s aktívnym uhlím, ale ich účinnosť je obmedzená.

Ako zistím, že je vo vzduchu zvýšený ozón?
Monitorovacie stanice a aplikácie poskytujú aktuálne informácie. Tiež môžu pomôcť meteorologické weby alebo aplikácie na kvalitu ovzdušia.

Je ozón škodlivý aj pre zvieratá a rastliny?
Áno, ozón poškodzuje aj pľúca zvierat a narušuje rast a zdravie rastlín.

Kde najčastejšie hrozí vysoká koncentrácia ozónu?
Najmä v mestách a priľahlých oblastiach s hustou premávkou, počas teplých slnečných dní.

Ozón pri zemskom povrchu je neviditeľný nepriateľ, ktorý môže nenápadne ohrozovať naše zdravie a pohodu. Je preto dôležité poznať riziká zvýšenej koncentrácie ozónu, rozpoznať príznaky a vedieť, ako sa chrániť. Zodpovedným správaním dokážeme nielen znížiť vlastné riziko, ale aj prispieť ku kvalitnejšiemu ovzdušiu pre všetkých. Sledujte informácie o kvalite ovzdušia a nezabúdajte, že prevencia je v prípade škodlivého ozónu tou najlepšou ochranou.

Share This Article
MGSK
Privacy Overview

This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.