Každý deň tisíce ľudí vybehne na ulice, do parkov či na bežecké dráhy s túžbou zlepšiť svoju kondíciu a dosiahnuť vytúžené výsledky. Mnohí z nich však behajú stále rovnakým tempom, bez variácií, a potom sa čudujú, prečo sa ich výkonnosť nezlepšuje tak rýchlo, ako by si želali. Práve tu prichádza na scénu intervalový beh – revolučná metóda trénovania, ktorá dokáže dramaticky zmeniť váš prístup k behu a priniesť výsledky, o ktorých ste možno len snívali.
Intervalový beh predstavuje striedanie období vysokej intenzity s obdobiami aktívneho odpočinku alebo nižšej intenzity. Táto metóda nie je len moderným trendom – má svoje korene v tréningovej praxi elitných športovcov už desaťročia. Existuje množstvo rôznych prístupov, od krátkych šprintových intervalov až po dlhšie tempo úseky, pričom každý typ prináša špecifické benefity pre rôzne aspekty vašej kondície.
V nasledujúcich riadkoch objavíte komplexný pohľad na to, ako intervalový beh dokáže transformovať vašu vytrvalosť, urýchliť spaľovanie tukov a priniesť vám výsledky, ktoré klasický beh konštantným tempom nedokáže. Dozviete sa praktické postupy, vedecky podložené fakty a konkrétne stratégie, ktoré môžete aplikovať už dnes.
Fyziológia intervalového behu
Keď sa pozrieme na to, čo sa deje vo vašom tele počas intervalového tréningu, objavíme fascinujúci svet metabolických procesov. Vysokointenzívne intervaly núti váš organizmus pracovať v anaeróbnom režime, kde sa energia získava bez prítomnosti kyslíka. Tento proces vytvára metabolický dlh, ktorý váš organizmus musí "splatiť" aj po skončení tréningu.
Počas intenzívnych fáz sa dramaticky zvyšuje tepová frekvencia, často až na 85-95% vašej maximálnej hodnoty. Svaly začínajú využívať glykogén ako primárny zdroj energie, zatiaľ čo produkcia laktátu sa výrazne zvyšuje. Paradoxne, práve táto zdanlivo "nepohodlná" situácia vedie k adaptáciám, ktoré výrazne zlepšujú vašu celkovú výkonnosť.
Fázy odpočinku nie sú pasívnymi prestávkami. Váš organizmus počas týchto období intenzívne pracuje na odstraňovaní metabolických odpadových produktov, obnove energetických zásob a príprave na ďalší interval. Aktívny odpočinok podporuje cirkuláciu krvi a urýchľuje regeneračné procesy.
"Intervalový tréning núti telo adaptovať sa na rýchle zmeny intenzity, čím sa zlepšuje jeho schopnosť efektívne využívať rôzne energetické systémy."
Dôležitým aspektom je aj EPOC efekt (Excess Post-Exercise Oxygen Consumption), ktorý znamená, že váš metabolizmus zostáva zvýšený aj hodiny po skončení tréningu. Tento fenomén je kľúčový pre efektívne spaľovanie tukov a celkové zlepšenie metabolickej flexibility.
Mechanizmy zlepšovania vytrvalosti
Vytrvalosť sa skladá z viacerých komponentov, pričom intervalový beh dokáže zlepšiť každý z nich jedinečným spôsobom. VO₂ max, maximálny príjem kyslíka, sa považuje za jeden z najdôležitejších ukazovateľov aeróbnej kapacity. Intervalové tréningy dokážu tento parameter zlepšiť o 10-15% už za 6-8 týždňov pravidelného tréningu.
Srdcovo-cievny systém reaguje na intervalové zaťaženie výrazným posilnením. Srdcový sval sa stává efektívnejším, dokáže pumpovať viac krvi pri každom údere, zatiaľ čo kapilárna sieť sa rozširuje a zlepšuje sa dodávka kyslíka do pracujúcich svalov. Tieto adaptácie sa prejavujú nielen počas športovej aktivity, ale aj v každodennom živote.
Na úrovni svalovej tkaniny dochádza k fascinujúcim zmenám. Počet a veľkosť mitochondrií – "elektráreniek" buniek – sa výrazne zvyšuje. Zlepšuje sa aj aktivita enzýmov zodpovedných za aeróbny metabolizmus, čo umožňuje efektívnejšie využívanie kyslíka na úrovni buniek.
Laktátová tolerancia a schopnosť rýchleho odstraňovania laktátu sa dramaticky zlepšuje. To znamená, že dokážete udržať vyššie tempo dlhšie bez pocitu únavy a "kyslých" svalov. Váš organizmus sa učí efektívnejšie recyklovať laktát späť na využiteľnú energiu.
Neuronálne adaptácie tiež hrajú dôležitú úlohu. Zlepšuje sa koordinácia medzi rôznymi svalovými skupinami, ekonomika behu sa stává efektívnejšou a váš mozog sa učí lepšie regulovať intenzitu úsilia počas dlhších výkonov.
Spaľovanie tukov a metabolické výhody
Jednou z najatraktívnejších vlastností intervalového behu je jeho výnimočná schopnosť podporovať spaľovanie tukov. Na rozdiel od tradičného cardio tréningu v "fat burning zone", intervalový beh aktivuje komplexné metabolické dráhy, ktoré vedú k efektívnejšiemu využívaniu tukových zásob.
Metabolická flexibilita sa výrazne zlepšuje vďaka striedaniu energetických systémov. Počas vysokointenzívnych intervalov váš organizmus primárne spaľuje sacharidy, zatiaľ čo počas odpočinkových fáz a po tréningu sa aktivuje lipolýza – rozklad tukových buniek na energiu.
HIIT (High-Intensity Interval Training) vyvoláva hormonálne zmeny, ktoré podporujú spaľovanie tukov. Zvyšuje sa produkcia rastového hormónu, katecholamínov (adrenalín, noradrenalín) a znižuje sa hladina inzulínu. Táto hormonálna konstelrácia vytvára optimálne prostredie pre mobilizáciu a oxidáciu tukov.
| Typ tréningu | Spaľovanie kalórií počas | Spaľovanie kalórií po | EPOC trvanie |
|---|---|---|---|
| Konštantné tempo | 300-400 kcal/hod | Minimálne | 1-2 hodiny |
| Intervalový beh | 500-700 kcal/hod | Výrazné | 12-24 hodín |
Dôležité je spomenúť, že po intervalovom tréningu pokračuje zvýšený metabolizmus ešte 12-24 hodín, čo výrazne zvyšuje celkový energetický výdaj.
"Intervalový tréning mení spôsob, akým telo využíva energiu, pričom zlepšuje jeho schopnosť efektívne prepínať medzi spaľovaním sacharidov a tukov."
Viscerálny tuk, ktorý obklopuje vnútorné orgány a je spojený s rôznymi zdravotnými rizikami, reaguje na intervalový tréning obzvlášť pozitívne. Štúdie ukazujú, že HIIT dokáže redukovať viscerálny tuk efektívnejšie ako tradičné aeróbne cvičenie.
Insulin sensitivity sa výrazne zlepšuje, čo znamená, že vaše telo dokáže efektívnejšie regulovať hladinu cukru v krvi a minimalizovať ukladanie energie vo forme tuku. Táto adaptácia má pozitívne dopady nielen na športovú výkonnosť, ale aj na celkové zdravie a prevenciu metabolických ochorení.
Typy intervalových tréningov
Svet intervalového behu ponúka bohatú paletu možností, pričom každý typ má svoje špecifické charakteristiky a benefity. Klasické intervaly predstavujú základný kameň, kde striedame 3-5 minútové úseky vysokej intenzity s 1-2 minútovými pauzami aktívneho odpočinku.
🏃 Šprintové intervaly trvajú 15-30 sekúnd pri maximálnej intenzite, nasledované 1-3 minútami odpočinku. Tieto extrémne krátke, ale intenzívne úseky sú ideálne pre rozvoj anaeróbnej kapacity a neuronálnej koordinácie.
⚡ Tabata protokol predstavuje 4-minútový tréning skladajúci sa z 8 cyklov po 20 sekúnd maximálneho úsilia a 10 sekúnd odpočinku. Napriek krátkemu trvaniu dokáže priniesť výrazné fyziologické adaptácie.
🎯 Tempo intervaly sú dlhšie úseky (5-15 minút) behané v tempe blízkom k súťažnému, s kratšími pauzami. Tieto tréningy sú výborné pre zlepšenie laktátového prahu a race-specific výkonnosti.
⭐ Pyramídové intervaly postupne zvyšujú a následne znižujú dĺžku intervalov (napríklad 1-2-3-4-3-2-1 minúta), čo poskytuje komplexný tréningový stimul pre rôzne energetické systémy.
Fartlek, švédske slovo pre "hru s rýchlosťou", predstavuje menej štruktúrovanú formu intervalového tréningu. Intenzita sa mení na základe terénu, nálady alebo predvoleného plánu, čo robí tréning zábavnejším a menej monotónnym.
| Typ intervalu | Trvanie práce | Trvanie odpočinku | Intenzita | Primárny benefit |
|---|---|---|---|---|
| Šprintové | 15-30s | 1-3min | 95-100% | Anaeróbna kapacita |
| Klasické | 3-5min | 1-2min | 85-90% | VO₂ max |
| Tempo | 5-15min | 1-3min | 80-85% | Laktátový prah |
| Tabata | 20s | 10s | 100% | Maximálna kapacita |
"Rozmanitosť intervalových protokolov umožňuje cielene trénovať rôzne aspekty výkonnosti a zabraňuje adaptácii organizmu na monotónny tréningový stimul."
Praktické aplikácie pre začiatočníkov
Vstup do sveta intervalového behu vyžaduje postupný a premyslený prístup. Pre začiatočníkov je kľúčové začať s nízkym objemom a postupne zvyšovať intenzitu aj dĺžku intervalov. Prvé týždne by mali byť venované adaptácii organizmu na nové tréningové podnety.
Ideálny začiatok predstavuje run-walk protokol, kde striedame 1-2 minúty ľahkého behu s 1-2 minútami chôdze. Tento prístup umožňuje organizmu postupne sa adaptovať na zmeny intenzity bez nadmerného stresu. Po 3-4 týždňoch môžete prejsť na skutočné intervalové tréningy.
Pre prvé intervalové tréningy odporúčame začať s 30-sekundovými intervalmi pri 80% maximálneho úsilia, nasledovanými 90-sekundovým aktívnym odpočinkom. Celkový počet intervalov by nemal presiahnuť 6-8 v jednom tréningu. Frekvencia intervalových tréningov by mala byť maximálne 2-krát týždenne.
Rozohriatie a cooldown sú nevyhnutnou súčasťou každého intervalového tréningu. Minimálne 10-15 minút ľahkého behu pred začiatkom intervalov pripravia svaly a kardiovaskulárny systém na intenzívnejšie zaťaženie. Podobne dôležité je 10-15 minútové ukončenie ľahkým behom alebo chôdzou.
Monitoring intenzity môže byť na začiatku náročný. Subjektívne vnímanie úsilia na škále 1-10 je praktickým nástrojom – intervaly by mali byť na úrovni 7-8, zatiaľ čo odpočinok na úrovni 3-4. Postupom času si vyvinete lepší cit pre správnu intenzitu.
Regenerácia je rovnako dôležitá ako samotný tréning. Medzi intervalovými tréningami by mal byť minimálne jeden deň odpočinku alebo ľahkej aktivity. Spánok, hydratácia a správna výživa výrazně podporujú adaptačné procesy a minimalizujú riziko zranenia.
"Postupnosť je kľúčom k úspechu v intervalovom tréningu – lepšie je začať pomaly a postupne progresovať, než riskovať zranenie alebo vyhorenie."
Pokročilé stratégie a periodizácia
Pre pokročilých bežcov predstavuje intervalový tréning sofistikovaný nástroj na doladenie špecifických aspektov výkonnosti. Polarizovaný tréning kombinuje vysoký objem nízkointenzívnej práce (80%) s menším objemom vysokointenzívnych intervalov (20%), čo sa ukázalo ako optimálny pomer pre dlhodobý rozvoj vytrvalosti.
Blokové periodizovanie umožňuje sústrediť sa na špecifické adaptácie v rôznych fázach tréningového cyklu. Napríklad 4-týždňový blok zameraný na rozvoj VO₂ max môže byť nasledovaný blokom zameraným na zlepšenie laktátového prahu. Táto stratégia maximalizuje tréningové adaptácie a minimalizuje riziko pretrénovanosti.
Progresívne preťaženie v intervalovom tréningu môže mať rôzne formy:
- Zvyšovanie počtu intervalov
- Predlžovanie trvania intervalov
- Zvyšovanie intenzity
- Skracovanie odpočinkových prestávok
- Kombinovanie rôznych typov intervalov v jednom tréningu
Pokročilí bežci môžu experimentovať s komplexnými protokolmi, ktoré kombinujú rôzne typy intervalov v jednom tréningu. Napríklad začať s dlhšími tempo intervalmi a skončiť krátkymi šprintovými úsekmi, čo simuluje podmienky súťaže a rozvíja schopnosť meniť tempo.
Altitude training alebo tréning vo vyšších nadmorských výškach môže byť kombinovaný s intervalovým tréningom pre dodatočné fyziologické adaptácie. Znížená koncentrácia kyslíka núti organizmus efektívnejšie využívať dostupný kyslík a zvyšuje produkciu červených krviniek.
Využívanie technológií ako sú GPS hodinky, pulzomery a power metre umožňuje presné monitorovanie a analýzu tréningových dát. Tieto informácie pomáhajú optimalizovať tréningové zaťaženie a sledovať progres v dlhodobom horizonte.
"Pokročilý intervalový tréning vyžaduje precízne plánovanie, monitorovanie a schopnosť adaptovať tréningový program na základe aktuálnej formy a cieľov."
Fyziologické adaptácie a vedecké pozadie
Vedecký výskum intervalového tréningu odhaľuje fascinujúce mechanizmy, ktoré stojú za jeho výnimočnou efektivitou. Mitochondriálna biogenéza – tvorba nových mitochondrií – sa výrazne zrýchľuje v reakcii na intervalové zaťaženie. Tieto bunečné organely sú zodpovedné za aeróbnu produkciu energie, a ich zvýšený počet priamo koreluje so zlepšenou vytrvalosťou.
PGC-1α (Peroxisome proliferator-activated receptor gamma coactivator 1-alpha) je kľúčový regulátor mitochondriálnej biogenézy. Intervalový tréning dramaticky zvyšuje expresiu tohto génu, čo vedie k rozsiahlejším adaptáciám než tradičný vytrvalostný tréning konštantnej intenzity.
Kardiovaskulárne adaptácie zahŕňajú nielen zväčšenie srdcovej komory a zosilnenie srdcového svalu, ale aj zlepšenie koronárnej cirkulácie. Intervalový tréning stimuluje tvorbu nových krvných ciev (angiogenézu) v srdcovom svale, čo zlepšuje jeho zásobovanie kyslíkom a živinami.
Na úrovni svalovej tkaniny dochádza k remodelácii svalových vlákien. Zvyšuje sa podiel oxidatívnych vlákien typu I, ktoré sú optimalizované pre vytrvalostné aktivity. Súčasne sa zlepšuje kapilárna denzita – počet kapilár na svalové vlákno – čo umožňuje efektívnejšiu výmenu kyslíka a živín.
Enzymatické adaptácie sú rovnako pozoruhodné. Aktivita kľúčových enzýmov aeróbneho metabolizmu, ako sú citrate synthase a cytochrome c oxidase, sa môže zvýšiť o 50-100% už po niekoľkých týždňoch intervalového tréningu. Tieto enzymy sú kritické pre efektívne fungovanie Krebsovho cyklu a elektrónovej transportnej reťaze.
Neuronálne adaptácie zahŕňajú zlepšenie motor unit recruitment – schopnosti nervového systému aktivovať väčší počet motorických jednotiek súčasne. To vedie k lepšej koordinácii, ekonomike pohybu a schopnosti udržať vysokú intenzitu dlhšie.
"Intervalový tréning vyvoláva komplexné adaptácie na bunkovej, tkanivovej aj systémovej úrovni, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a vedú k dramatickému zlepšeniu výkonnosti."
Bezpečnosť a prevencia zranení
Intervalový tréning, napriek svojej efektivite, nesie aj zvýšené riziko zranenia kvôli vysokej intenzite a rýchlym zmenám zaťaženia. Postupná progresía je základným kameňom bezpečného prístupu – náhle zvýšenie intenzity alebo objemu môže viesť k preťaženiu svalov, šliach či kĺbov.
Biomechanika behu sa pod vplyvom únavy zhoršuje, čo môže viesť k nesprávnym pohybovým vzorom a následným zraneniam. Dôležité je udržiavať správnu techniku behu aj počas intenzívnych intervalov – krátke kroky, mierny náklon dopredu, relaxované ramená a efektívne využitie energie.
Najčastejšie zranenia spojené s intervalovým tréningom zahŕňajú:
- Shin splints (zápal okostice)
- Plantárna fasciitída
- Achillova tendinitída
- IT band syndróm
- Stresové zlomeniny
Kvalitná obuv prispôsobená vášmu typu chodidla a bežeckému štýlu je nevyhnutná. Obuv by mala byť vymenená každých 500-800 kilometrov, pretože opotrebovaná tlmenie stráca svoju účinnosť. Pre intervalové tréningy môže byť vhodná ľahšia, responzívnejšia obuv než pre dlhé vytrvalostné behy.
Povrch na ktorom trénujete má významný vplyv na riziko zranenia. Mäkké povrchy ako tráva alebo lesné chodníky sú šetrnejšie k kĺbom, zatiaľ čo tvrdý asfalt poskytuje lepšiu odozvu pre rýchlostné tréningy. Striedanie rôznych povrchov pomáha rovnomerne rozvíjať stabilizačné svaly.
Varovné signály, ktoré by mali viesť k prerušeniu tréningu:
- Ostrá bolesť počas aktivity
- Bolesť, ktorá sa zhoršuje počas behu
- Bolesť pretrvávajúca viac ako 48 hodín
- Výrazná asymetria v pohybe
- Celková únava trvajúca viac než týždeň
Regeneračné protokoly by mali byť integrálnou současťou tréningového plánu. Aktívna regenerácia, strečing, masáže, dostatok spánku a správna výživa podporujú reparačné procesy a minimalizujú riziko zranenia.
"Prevencia zranení vyžaduje holistický prístup zahŕňajúci postupnú progresiu, správnu techniku, kvalitné vybavenie a pozornosť k signálom tela."
Výživa a hydratácia pre intervalový tréning
Energetické požiadavky intervalového tréningu sú špecifické a vyžadujú cielený nutričný prístup. Glykogénové zásoby v svaloch a pečeni sú primárnym zdrojom energie počas vysokointenzívnych intervalov, preto je dôležité zabezpečiť ich adekvátne naplnenie pred tréningom.
Pre-workout výživa by mala byť konzumovaná 2-3 hodiny pred tréningom a obsahovať ľahko stráviteľné sacharidy s nízkym obsahom vlákniny a tukov. Ideálne sú ovocie, ovsené vločky alebo toast s medom. Väčšie množstvo jedla tesne pred tréningom môže spôsobiť gastrointestinálne problémy počas intenzívnych intervalov.
Počas tréningu kratšieho než 60 minút zvyčajne nie je potrebné dodávať energiu. Pre dlhšie intervalové tréningy môže byť vhodné konzumovanie 30-60g sacharidov za hodinu vo forme športových nápojov alebo gélov. Hydratácia je kritická – už 2% dehydratácia môže výrazne znížiť výkonnosť.
Post-workout výživa by mala byť konzumovaná do 30-60 minút po tréningu pre optimálnu regeneráciu. Ideálny pomer sacharidov a bielkovín je 3:1 až 4:1. Sacharidy doplňujú glykogénové zásoby, zatiaľ čo bielkoviny podporujú reparáciu a syntézu svalových proteínov.
Špecifické nutričné stratégie pre intervalový tréning:
- Caffeine loading: 3-6mg/kg telesnej hmotnosti 30-60 minút pred tréningom
- Creatine supplementation: 3-5g denne pre zlepšenie anaeróbnej kapacity
- Beta-alanine: 3-5g denne pre zvýšenie svalovej vytrvalosti
- Nitrates: prírodné zdroje ako červená repa pre zlepšenie efektivity kyslíka
Elektrolytová rovnováha je obzvlášť dôležitá pri intervalovom tréningu kvôli intenzívnemu poteniu. Strata sodíka, draslíka a horčíka môže viesť k svalovým kŕčom a zníženej výkonnosti. Športové nápoje alebo elektrolytové tablety môžu byť užitočné pri tréningoch dlhších než 60 minút.
Hydratačný protokol by mal začínať už 24 hodín pred tréningom. Moč by mala mať svetlo žltú farbu ako indikátor adekvátnej hydratácie. Počas tréningu je cieľom minimalizovať stratu telesnej hmotnosti pod 2%.
"Správna výživa a hydratácia môžu zlepšiť výkonnosť počas intervalového tréningu o 5-15% a výrazne urýchliť regeneračné procesy."
Monitorovanie pokroku a nastavenie cieľov
Efektívne sledovanie pokroku v intervalovom tréningu vyžaduje kombináciu objektívnych metrík a subjektívnych pocitov. Tepová frekvencia zostáva jedným z najdostupnejších a najpraktickejších ukazovateľov intenzity a adaptácie. Postupné znižovanie kľudovej tepovej frekvencie a rýchlejšie zotavenie po intervaloch signalizujú zlepšujúcu sa kardiovaskulárnu kondíciu.
Rate of Perceived Exertion (RPE) – subjektívne vnímanie úsilia na škále 1-10 – poskytuje cenné informácie o tom, ako váš organizmus reaguje na tréningové zaťaženie. Ak rovnaký interval začína pôsobiť ľahšie pri zachovaní rovnakej tepovej frekvencie, je to znak pozitívnej adaptácie.
Pokročilejšie metriky zahŕňajú Heart Rate Variability (HRV) – variabilitu tepovej frekvencie – ktorá odráža stav autonómneho nervového systému a celkovú regeneráciu. Znížená HRV môže signalizovať potrebu odpočinku alebo zníženia tréningového zaťaženia.
Tréningový denník by mal zaznamenávať:
- Typ a parametre intervalov
- Subjektívne pocity pred, počas a po tréningu
- Kvalitu spánku predchádzajúcu noc
- Nutričné faktory ovplyvňujúce výkonnosť
- Vonkajšie podmienky (teplota, vlhkosť, vietor)
Testovanie výkonnosti by malo byť realizované každé 4-6 týždňov rovnakým protokolom pre zachovanie porovnateľnosti. Time trials na štandardných vzdialenostiach (napríklad 5K alebo 10K) poskytujú objektívny obraz o zlepšení výkonnosti.
Moderné technológie umožňujú detailnú analýzu tréningových dát. Training Stress Score (TSS), Chronic Training Load (CTL) a Acute Training Load (ATL) sú sofistikované metriky, ktoré pomáhajú optimalizovať tréningové zaťaženie a predchádzať pretrénovanosti.
Dlhodobé ciele by mali byť SMART (Specific, Measurable, Achievable, Relevant, Time-bound). Namiesto vágneho "chcem byť rýchlejší" je lepšie stanoviť "chcem zlepšiť svoj 5K čas o 30 sekúnd do konca 3 mesiacov".
"Systematické monitorovanie pokroku umožňuje identifikovať efektívne tréningové stratégie a včas rozpoznať potrebu úprav tréningového plánu."
Ako často by som mal robiť intervalové tréningy ako začiatočník?
Pre začiatočníkov sa odporúča 1-2 intervalové tréningy týždenne s minimálne jedným dňom odpočinku medzi nimi. Začnite s jedným týždenne a postupne zvyšujte frekvenciu podľa toho, ako sa váš organizmus adaptuje.
Môžem robiť intervalový tréning každý deň?
Nie, denné intervalové tréningy nie sú odporúčané ani pre pokročilých športovcov. Vysoká intenzita vyžaduje adekvátnu regeneráciu. Optimálne je 2-3 intervalové tréningy týždenne s dňami ľahkej aktivity alebo úplného odpočinku medzi nimi.
Aká je optimálna dĺžka intervalového tréningu?
Celková dĺžka závisí od typu intervalov a vašej úrovne. Pre začiatočníkov je vhodných 20-30 minút vrátane rozohriania a cooldownu. Pokročilí môžu trénovať 45-60 minút. Samotné intervaly by mali tvoriť 15-25% celkového času tréningu.
Môžem robiť intervalový tréning bez tepového monitora?
Áno, môžete používať subjektívne vnímanie úsilia (RPE) na škále 1-10. Intervaly by mali byť na úrovni 7-8 (ťažké až veľmi ťažké), zatiaľ čo odpočinok na úrovni 3-4 (ľahké až mierne). Postupom času si vyvinete lepší cit pre správnu intenzitu.
Je intervalový tréning vhodný pre ľudí s kardiovaskulárnymi problémami?
Ľudia s kardiovaskulárnymi problémami by mali pred začatím intervalového tréningu konzultovať s lekárom. Vo všeobecnosti môže byť intervalový tréning bezpečný a prospešný, ale vyžaduje lekársky dohľad a postupnú progresiu.
Ako poznám, že robím intervalový tréning správne?
Správny intervalový tréning by mal byť náročný, ale zvládnuteľný. Mali by ste byť schopní dokončiť všetky plánované intervaly pri konzistentnej intenzite. Ak posledné intervaly výrazne poklesnú v kvalite, možno začínate príliš rýchlo alebo robíte príliš veľa intervalov.
