Pohyb je jednou z najzákladnejších charakteristík života. Každý deň sa spoliehame na náš svalový systém pri tisíckach aktivít – od jemných pohybov prstov pri písaní až po silové výkony pri športe. Napriek tomu, že naše svaly pracujú nepretržite, málokedy sa zamyslíme nad ich úžasnou komplexnosťou a dokonalou koordináciou.
Svalový systém predstavuje jeden z najfascinujúcejších a najkomplexnejších systémov ľudského tela. Zahŕňa viac ako 600 svalov, ktoré tvoria približne 40-50% celkovej telesnej hmotnosti. Tento systém možno vnímať z rôznych uhlov pohľadu – od molekulárnej úrovne kontrakcie až po biomechaniku celých pohybových vzorcov. Každý sval má svoju špecifickú štruktúru, funkciu a význam pre celkové fungovanie organizmu.
V nasledujúcich riadkoch sa dozviete o základných princípoch fungovania svalov, ich klasifikácii a štruktúre. Objavíte zaujímavé fakty o svalovej kontraktilite, metabolizme a adaptácii. Pochopíte, ako sa svaly regenerujú, ako reagujú na záťaž a aké faktory ovplyvňujú ich výkonnosť. Tieto poznatky vám pomôžu lepšie pochopiť vlastné telo a možno aj optimalizovať svoj životný štýl.
Základná klasifikácia a typy svalov
Ľudské telo obsahuje tri hlavné typy svaloviny, z ktorých každý má svoje špecifické vlastnosti a funkcie. Táto klasifikácia vychádza z mikroskopickej štruktúry, spôsobu kontroly a lokalizácie v tele.
Priečne pruhovaná kostrová svalovina
Kostrová svalovina tvorí najväčšiu časť svalového systému a je zodpovedná za všetky vedomé pohyby. Charakterizuje ju typické priečne prúžkovanie, ktoré je viditeľné pod mikroskopom. Tieto svaly sú pripojené ku kostiam prostredníctvom šliach a umožňujú lokomóciu, manipuláciu s predmetmi a udržiavanie postúry.
Kostrové svaly sa vyznačujú niekoľkými kľúčovými vlastnosťami:
• Dobrovoľná kontrola – môžeme ich ovládať vedomou vôľou
• Rýchla kontrakcia – dokážu sa rápidne stiahnuť a uvoľniť
• Vysoká sila – generujú značné množstvo energie
• Únava – pri dlhodobej aktivite sa unavujú
Hladká svalovina
Hladká svalovina sa nachádza v stenách vnútorných orgánov, ciev a rôznych kanálikov. Na rozdiel od kostrovej svaloviny nemá priečne prúžkovanie a jej kontrakcie sú pomalšie, ale môžu trvať dlhšie. Táto svalovina zabezpečuje automatické funkcie organizmu.
Typické lokalizácie hladkej svaloviny:
🔹 Tráviacich orgánov (žalúdok, črevá)
🔹 Cievneho systému (artérie, vény)
🔹 Dýchacích ciest (priedušky)
🔹 Močového systému (močovod, močový mechúr)
🔹 Reprodukčných orgánov (maternica, vajíčkovody)
Srdcová svalovina
Srdcová svalovina kombinuje vlastnosti kostrovej a hladkej svaloviny. Má priečne prúžkovanie ako kostrová svalovina, ale pracuje automaticky ako hladká svalovina. Nachádza sa výlučne v srdci a zabezpečuje jeho nepretržitú činnosť počas celého života.
"Srdcová svalovina je jedinečná svojou schopnosťou generovať vlastný rytmus kontrakcie bez vonkajšej stimulácie, čo umožňuje srdcu biť autonómne."
Mikroskopická štruktúra kostrovej svaloviny
Pochopenie mikroskopickej štruktúry kostrovej svaloviny je kľúčové pre understanding mechanizmu svalovej kontrakcie. Kostrový sval má hierarchickú organizáciu od najmenších molekulárnych štruktúr až po celý sval.
Svalové vlákna a myofibrily
Základnou jednotkou kostrovej svaloviny je svalové vlákno (myocyt), ktoré je v skutočnosti obrovská bunka s mnohými jadrami. Tieto vlákna môžu byť dlhé niekoľko centimetrov a obsahujú stovky až tisíce myofibríl – kontraktilných štruktúr zodpovedných za svalovú kontrakciu.
Každá myofibrila obsahuje pravidelne usporiadané kontraktilné proteíny:
• Aktín – tenké filamenty
• Myozín – hrubé filamenty s pohyblivými hlavičkami
• Tropomyozín – regulačný proteín na aktínových filamentoch
• Troponín – komplex proteínov reagujúci na vápnik
Sarkómery – funkčné jednotky kontrakcie
Sarkómery predstavujú najmenšie funkčné jednotky svalovej kontrakcie. Sú to segmenty myofibríl ohraničené Z-pásikmi, kde sa aktínové filamenty kotvia. Charakteristické prúžkovanie kostrovej svaloviny vzniká práve pravidelným usporiadaním sarkómerov.
| Pásik/Zóna | Zloženie | Funkcia |
|---|---|---|
| A-pásik | Myozínové a aktínové filamenty | Hlavná kontraktilná zóna |
| I-pásik | Iba aktínové filamenty | Umožňuje skracovanie sarkómeru |
| H-zóna | Iba myozínové filamenty | Stred sarkómeru |
| Z-pásik | Kotviace štruktúry aktínu | Hranice sarkómeru |
Mechanizmus svalovej kontrakcie
Svalová kontrakcia je komplexný proces, ktorý zahŕňa interakciu medzi nervovým systémom, kontraktilnými proteínmi a energetickými systémmi. Tento proces možno rozdeliť do niekoľkých fáz, z ktorých každá má svoje špecifické charakteristiky.
Excitačno-kontrakčná väzba
Proces kontrakcie sa začína príchodom nervového impulzu k svalovému vláknu. Tento impulz spôsobuje uvoľnenie vápnika z sarkoplazmatického retikula – špecializovanej štruktúry, ktorá slúži ako zásobník vápnika vo svalovom vlákne.
Vápnikové ióny sa následne viažu na troponínový komplex, čím sa odhalí väzbové miesto na aktínovom filamente. Tento krok je kritický, pretože bez prítomnosti vápnika nemôže dôjsť k interakcii medzi aktínom a myozínom.
Teoria skĺzavých filamentov
Samotná kontrakcia prebieha podľa teórie skĺzavých filamentov. Myozínové hlavičky sa viažu na aktínové filamenty a vytvárajú priečne mostíky. Následne dochádza k zmene konformácie myozínovej hlavičky, ktorá "ťahá" aktínový filament smerom k stredu sarkómeru.
Kľúčové kroky kontrakčného cyklu:
- Viazanie – myozínová hlavička sa viaže na aktín
- Ťah – konformačná zmena spôsobí posun filamentov
- Uvoľnenie – ATP sa viaže na myozín a uvoľní ho z aktínu
- Reset – hydrolýza ATP pripraví hlavičku na ďalší cyklus
"Energia potrebná pre svalovú kontrakciu pochádza z hydrolýzy ATP, pričom jeden kontrakčný cyklus spotrebuje jednu molekulu ATP."
Relaxácia svalov
Relaxácia nastáva, keď sa nervová stimulácia ukončí. Vápnik je aktívne transportovaný späť do sarkoplazmatického retikula pomocou vápnikových púmp, ktoré tiež spotrebúvajú ATP. Bez prítomnosti vápnika sa troponín vracia do pôvodnej polohy a zakrýva väzbové miesta na aktíne.
Typy svalových vlákien a ich vlastnosti
Nie všetky svalové vlákna sú rovnaké. V závislosti od ich metabolických a kontrakčných vlastností rozlišujeme niekoľko typov svalových vlákien, ktoré sa líšia rýchlosťou kontrakcie, silou a odolnosťou voči únave.
Pomalé vlákna (Typ I)
Pomalé vlákna, označované aj ako červené vlákna, sú charakteristické vysokým obsahom myoglobínu a mitochondrií. Tieto vlákna sú optimalizované pre aeróbny metabolizmus a dlhodobú aktivitu s nižšou intenzitou.
Vlastnosti pomalých vlákien:
• Vysoká oxidačná kapacita – efektívne využívajú kyslík
• Nízka únava – môžu pracovať dlho bez vyčerpania
• Menšia sila – generujú nižšie kontrakčné sily
• Pomalá kontrakcia – dlhší čas dosiahnutia maximálnej sily
Rýchle vlákna (Typ II)
Rýchle vlákna sa ďalej delia na podtypy IIa a IIx (predtým IIb). Tieto vlákna sú prispôsobené pre rýchle, výkonné kontrakcie, ale unavujú sa rýchlejšie ako pomalé vlákna.
| Vlastnosť | Typ I | Typ IIa | Typ IIx |
|---|---|---|---|
| Rýchlosť kontrakcie | Pomalá | Rýchla | Veľmi rýchla |
| Sila | Nízka | Stredná | Vysoká |
| Únava | Odolné | Stredne odolné | Rýchlo unaviteľné |
| Metabolizmus | Aeróbny | Zmiešaný | Anaeróbny |
| Farba | Červená | Ružová | Biela |
Distribúcia vlákien v rôznych svaloch
Rôzne svaly majú odlišné pomery jednotlivých typov vlákien v závislosti od ich funkcie. Napríklad posturálne svaly (ako je m. soleus) majú vysoký podiel pomalých vlákien, zatiaľ čo svaly určené pre rýchle pohyby (ako sú svaly očí) obsahujú prevažne rýchle vlákna.
"Genetická predispozícia určuje základný pomer typov svalových vlákien, ale tréning môže ovplyvniť ich metabolické vlastnosti a funkčnú kapacitu."
Energetické systémy svalov
Svaly potrebujú neustály prísun energie vo forme ATP pre kontrakciu, relaxáciu a udržiavanie základných bunkových funkcií. Na zabezpečenie tejto energie existujú tri hlavné energetické systémy, ktoré sa aktivujú v závislosti od intenzity a dĺžky svalovej aktivity.
Fosfagénový systém
Fosfagénový systém poskytuje najrýchlejší zdroj energie pre svalovú kontrakciu. Využíva zásoby kreatínfosfátu (CP) uložené vo svalových vláknach na okamžitú regeneráciu ATP. Tento systém je dominantný počas prvých 10-15 sekúnd vysokointenzívnej aktivity.
Charakteristiky fosfagénového systému:
🔸 Okamžitá dostupnosť – energia je k dispozícii bez oneskorenia
🔸 Vysoký výkon – podporuje maximálnu intenzitu
🔸 Krátke trvanie – zásoby sa vyčerpajú za 10-15 sekúnd
🔸 Bez vedľajších produktov – neprodukuje laktát ani CO₂
🔸 Rýchla obnova – zásoby sa obnovujú za 2-3 minúty
Glykolytický systém
Glykolytický systém využíva glukózu alebo glykogén na produkciu ATP prostredníctvom glykolýzy. Rozlišujeme rýchlu glykolýzu (anaeróbnu) a pomalú glykolýzu (aeróbnu), pričom rýchla glykolýza dominuje pri stredne intenzívnej aktivite trvajúcej 1-3 minúty.
Anaeróbna glykolýza produkuje laktát ako vedľajší produkt, čo môže prispievať k svalovej únave. Napriek tomu poskytuje relatívne rýchly zdroj energie bez potreby kyslíka.
Oxidačný systém
Oxidačný systém je najefektívnejší na produkciu ATP, ale zároveň najpomalší. Využíva kyslík na úplnú oxidáciu sacharidov, tukov a v menšej miere aj proteínov. Tento systém dominuje pri dlhodobých aktivitách s nižšou až strednou intenzitou.
Výhody oxidačného systému:
• Vysoká efektívnosť – produkuje až 38 molekúl ATP z jednej glukózy
• Dlhé trvanie – môže pracovať hodiny až dni
• Čisté produkty – produkuje iba CO₂ a H₂O
• Využitie tukov – môže metabolizovať rôzne substráty
"Počas bežných denných aktivít sa všetky tri energetické systémy kombinujú, pričom ich relatívny príspevok sa mení v závislosti od intenzity a dĺžky aktivity."
Adaptácie svalového systému na tréning
Svalový systém má výnimočnú schopnosť adaptovať sa na rôzne typy záťaže. Tieto adaptácie zahŕňajú zmeny na molekulárnej, bunkovej aj systémovej úrovni a sú špecifické pre typ vykonávaného tréningu.
Silová adaptácia
Silový tréning vyvoláva špecifické adaptácie zamerané na zvýšenie svalovej sily a hmoty. Tieto zmeny zahŕňajú ako neurálne, tak aj štrukturálne komponenty.
Neurálne adaptácie sa objavujú už v prvých týždňoch tréningu:
• Zlepšenie intramuskulárnej koordinácie
• Zvýšenie frekvencie aktivácie motorických jednotiek
• Lepšia synchronizácia svalových vlákien
• Zníženie inhibície antagonistických svalov
Štrukturálne adaptácie sa vyvíjajú postupne:
• Hypertropia svalových vlákien (zväčšenie)
• Zvýšenie syntézy kontraktilných proteínov
• Zlepšenie kapilárnej hustoty
• Posilnenie šliach a väzov
Vytrvalostná adaptácia
Vytrvalostný tréning vedie k adaptáciám, ktoré zlepšujú schopnosť svalov pracovať dlhodobo bez únavy. Tieto zmeny sú predovšetkým metabolického charakteru.
Kľúčové vytrvalostné adaptácie:
| Adaptácia | Účinok | Benefit |
|---|---|---|
| ↑ Mitochondriálna hustota | Lepší aeróbny metabolizmus | Vyššia vytrvalosť |
| ↑ Oxidačné enzýmy | Efektívnejšie využitie kyslíka | Menšia únava |
| ↑ Kapilárna hustota | Lepšie zásobovanie kyslíkom | Rýchlejšia regenerácia |
| ↑ Myoglobín | Väčšie zásoby kyslíka | Odolnosť voči hypoxii |
Rýchlostná a výbušná adaptácia
Tréning zameraný na rýchlosť a výbušnosť vyvoláva špecifické adaptácie nervového systému a rýchlych svalových vlákien. Tieto adaptácie zlepšujú schopnosť generovať vysokú silu v krátkom čase.
"Špecifickosť tréningu je kľúčovým princípom – adaptácie sú najvýraznejšie v tých parametroch, ktoré sú počas tréningu najčastejšie stimulované."
Faktory ovplyvňujúce svalovú výkonnosť
Svalová výkonnosť je výsledkom komplexnej interakcie mnohých faktorov, ktoré môžeme rozdeliť na vnútorné (endogénne) a vonkajšie (exogénne). Pochopenie týchto faktorov je dôležité pre optimalizáciu športového výkonu aj každodenných aktivít.
Genetické faktory
Genetická výbava má významný vpliv na svalovú výkonnosť a potenciál pre zlepšenie. Medzi najdôležitejšie genetické faktory patria:
• Distribúcia typov svalových vlákien – určuje predispozíciu pre vytrvalostné alebo silové aktivity
• Svalová architektúra – dĺžka vlákien, uhol pripojenia k šľachám
• Enzymatická výbava – aktivita kľúčových metabolických enzýmov
• Hormonálny profil – hladiny testosterónu, rastového hormónu, IGF-1
Výživové faktory
Správna výživa je nevyhnutná pre optimálnu svalovú funkciu a regeneráciu. Kľúčové výživové komponenty zahŕňajú:
Makronutrienty:
🔹 Proteíny – stavebný materiál pre svalové proteíny
🔹 Sacharidy – primárny zdroj energie pre svaly
🔹 Tuky – dôležité pre hormonálnu produkciu a energiu
🔹 Voda – nevyhnutná pre všetky metabolické procesy
Mikronutrienty a doplnky:
• Kreatín – zlepšuje anaeróbnu výkonnosť
• Vitamín D – podporuje svalovú funkciu
• Magnézium – potrebný pre svalovú kontrakciu
• Železo – transport kyslíka k svalstvu
Environmentálne faktory
Vonkajšie prostredie môže významně ovplyvniť svalovú výkonnosť:
• Teplota – ovplyvňuje rýchlosť enzymatických reakcií
• Nadmorská výška – znižuje dostupnosť kyslíka
• Vlhkosť – ovplyvňuje termoreguláciu
• Atmosferický tlak – môže ovplyvniť dodávku kyslíka
"Optimálna svalová výkonnosť je výsledkom synergického pôsobenia genetických predpokladov, správnej výživy, adekvátneho tréningu a priaznivých environmentálnych podmienok."
Regenerácia a reparácia svalového tkaniva
Schopnosť svalov regenerovať sa po poškodení alebo záťaži je fundamentálna pre udržanie ich funkčnosti a adaptáciu na tréning. Tento proces zahŕňa komplexnú kaskádu molekulárnych a bunkovných mechanizmov.
Fázy svalovej regenerácie
Regenerácia svalového tkaniva prebieha v niekoľkých fázach, z ktorých každá má svoje špecifické charakteristiky a časový priebeh.
Akútna fáza (0-72 hodín):
Táto fáza je charakterizovaná zápalovou odpoveďou a aktiváciou satelitných buniek. Dochádza k infiltrácii zápalových buniek, uvoľňovaniu cytokínov a začiatku reparačných procesov.
Proliferačná fáza (3-7 dní):
Satelitné bunky sa začínają deliť a diferencovať na nové svalové vlákna. Zároveň prebieha odstránenie poškodených štruktúr a syntéza nových proteínov.
Remodelačná fáza (1-4 týždne):
Nové svalové vlákna sa integrujú do existujúcej štruktúry svalu a dochádza k obnoveniu normálnej architektúry a funkcie.
Satelitné bunky – kmeňové bunky svalov
Satelitné bunky sú špecializované kmeňové bunky lokalizované medzi bazálnou laminou a sarkolemou svalových vlákien. V pokojovom stave sú tieto bunky neaktívne, ale po poškodení alebo záťaži sa aktivujú a začínajú proces regenerácie.
Funkcie satelitných buniek:
• Reparácia poškodených svalových vlákien
• Tvorba nových svalových vlákien
• Prispievanie k svalovej hypertrofii
• Udržiavanie svalovej hmoty
Faktory podporujúce regeneráciu
Niekoľko faktorov môže pozitívne ovplyvniť rýchlosť a kvalitu svalovej regenerácie:
• Adekvátny spánok – počas spánku sa uvoľňuje rastový hormón
• Správna výživa – proteíny poskytujú stavebný materiál
• Aktívna regenerácia – mierny pohyb podporuje prekrvenie
• Masáže a fyzioterapia – zlepšujú cirkuláciu a flexibilitu
• Hydratácia – voda je nevyhnutná pre metabolické procesy
"Kvalita regenerácie ovplyvňuje nielen výkonnosť, ale aj dlhodobé zdravie svalového systému a odolnosť voči zraneniam."
Patológie a poruchy svalového systému
Svalový systém môže byť postihnutý rôznymi patologickými stavmi, ktoré môžu mať genetický, traumatický, zápalový alebo degeneratívny pôvod. Pochopenie týchto stavov je dôležité pre ich včasnú diagnostiku a liečbu.
Svalové dystrofie
Svalové dystrofie sú skupina genetických ochorení charakterizovaných progresívnou degeneráciou a slabosťou svalstva. Najčastejšou formou je Duchenneova muskulárna dystrofia, ktorá postihuje predovšetkým chlapcov.
Charakteristiky svalových dystrofií:
• Progresívna svalová slabosť
• Degenerácia svalových vlákien
• Nahrádzanie svalovej hmoty tukovou a fibróznou tkanivom
• Zvýšené hladiny kreatin kinázy v krvi
Myozitídy
Myozitídy sú zápalové ochorenia svalov, ktoré môžu mať autoimunitný, infekčný alebo toxický pôvod. Najčastejšími formami sú polymyozitída a dermatomyozitída.
Príznaky myozitíd:
• Svalová slabosť a bolesť
• Zápalové zmeny v svaloch
• Zvýšené zápalové markery
• Možné postihnutie kože (dermatomyozitída)
Metabolické myopatie
Metabolické myopatie sú spôsobené defektmi v metabolických dráhach svalov, najmä v energetickom metabolizme. Môžu postihovať glykolýzu, oxidáciu mastných kyselín alebo mitochondriálne funkcie.
| Typ myopatie | Postihnutá dráha | Hlavné príznaky |
|---|---|---|
| Glykolytické | Glykolýza | Únava pri záťaži, krampy |
| Lipidové | Oxidácia tukov | Slabosť, myoglobinúria |
| Mitochondriálne | Dýchací reťazec | Progresívna slabosť |
Svalové atrofie
Svalové atrofie môžu byť spôsobené nečinnosťou, denervačou, starnutím alebo rôznymi ochoreniami. Rozlišujeme niekoľko typov atrofie v závislosti od príčiny.
Atrofia z nečinnosti vzniká pri dlhodobej imobilizácii alebo znížení aktivity. Je to najčastejší typ atrofie, ktorý je naštastie reverzibilný pri obnovení aktivity.
Neurogénna atrofia vzniká pri poškodení nervov inervujúcich svaly. Môže byť spôsobená úrazmi, neuropatiami alebo ochoreniami miechy.
"Včasná diagnostika a adekvátna liečba svalových ochorení môže významne zlepšiť prognózu a kvalitu života pacientov."
Vek a svalový systém
Starnutie má významný vpliv na svalový systém, pričom dochádza k postupným zmenám v štruktúre, funkcii a metabolizme svalov. Tieto zmeny začínajú už okolo 30. roku života a postupne sa zrýchľujú.
Sarkopénia – vekovo podmienená strata svalovej hmoty
Sarkopénia je progresívna strata svalovej hmoty a sily spojená so starnutím. Tento proces postihuje predovšetkým rýchle svalové vlákna a môže viesť k funkčným obmedzeniam a zvýšenému riziku pádov.
Charakteristiky sarkopénie:
• Ročná strata 1-2% svalovej hmoty po 50. roku
• Prednostná atrofia rýchlych vlákien (typ II)
• Zníženie svalovej sily a výkonu
• Zhoršenie neuromuskulárnej koordinácie
Mechanizmy vekového úbytku svalov
Vekovo podmienený úbytok svalovej hmoty je multifaktoriálny proces zahŕňajúci:
🔸 Zníženie syntézy proteínov – pomalšia tvorba nových svalových proteínov
🔸 Zvýšenie proteolýzy – rýchlejší rozklad existujúcich proteínov
🔸 Hormonálne zmeny – pokles testosterónu, rastového hormónu
🔸 Zápalové procesy – chronický zápal podporuje katabolizmus
🔸 Mitochondriálna dysfunkcia – zníženie energetickej kapacity
Prevencie vekového úbytku svalov
Napriek tomu, že starnutie je prirodzený proces, možno jeho vpliv na svalový systém významne zmierniť:
• Odporový tréning – najefektívnejší spôsob udržania svalovej hmoty
• Adekvátny príjem proteínov – 1,2-1,6 g/kg telesnej hmotnosti
• Pravidelná fyzická aktivita – udržiava neuromuskulárnu funkciu
• Dostatočný spánok – podporuje regeneráciu a hormonálnu rovnováhu
"Pravidelná fyzická aktivita a správna výživa môžu oddialať a zmierniť vekovo podmienené zmeny svalového systému, čím sa zachová funkčná nezávislosť aj vo vyššom veku."
Aké sú hlavné funkcie svalového systému?
Svalový systém má niekoľko základných funkcií: umožňuje pohyb tela a jeho častí, udržiava postúru a stabilitu, produkuje teplo prostredníctvom svalovej kontrakcie, chráni vnútorné orgány a podporuje cirkuláciu krvi a lymfy. Okrem toho svaly fungujú ako zásobník proteínov a hrájú úlohu v metabolizme glukózy.
Koľko svalov má ľudské telo?
Ľudské telo obsahuje viac ako 600 pomenovaných svalov, ktoré tvoria približne 40-50% celkovej telesnej hmotnosti u zdravého dospelého človeka. Presný počet sa môže líšiť v závislosti od metódy počítania a toho, či sa počítajú aj najmenšie svalové štruktúry.
Ako rýchlo sa svaly regenerujú po cvičení?
Regenerácia svalov závisí od intenzity a typu záťaže. Všeobecne platí, že kompletná regenerácia trvá 24-72 hodín. Ľahká záťaž si vyžaduje 24 hodín, stredná záťaž 48 hodín a intenzívna záťaž môže vyžadovať až 72 hodín alebo viac. Faktory ako vek, výživa, spánok a celkový zdravotný stav môžu tento čas ovplyvniť.
Môžu sa svaly zväčšiť v každom veku?
Áno, svaly si zachovávajú schopnosť hypertrofie (zväčšovania) prakticky v každom veku, aj keď rýchlosť a rozsah adaptácie sa s vekom znižujú. Starší ľudia môžu dosiahnuť významné zlepšenie svalovej hmoty a sily pomocou vhodného odporového tréningu, hoci proces môže byť pomalší ako u mladších jedincov.
Aký je rozdiel medzi svalovou silou a vytrvalosťou?
Svalová sila je schopnosť svalu generovať maximálnu silu počas jednej kontrakcie alebo krátkej série kontrakcií. Svalová vytrvalosť je schopnosť svalu udržiavať opakované kontrakcie alebo jednu dlhodobú kontrakciu bez únavy. Tieto vlastnosti sú trénovateľné rôznymi metódami – sila sa rozvíja vysokou záťažou s malým počtom opakovaní, vytrvalosť nižšou záťažou s vysokým počtom opakovaní.
Prečo sa svaly po cvičení bolievajú?
Svalová bolesť po cvičení (DOMS – Delayed Onset Muscle Soreness) vzniká 12-48 hodín po záťaži a je spôsobená mikroskopickými poškodeniami svalových vlákien, zápalovou odpoveďou a akumuláciou metabolitov. Táto bolesť je normálnou súčasťou adaptačného procesu a postupne sa zmierňuje s pravidelným tréningom.
